Minule ma však zvedavosť dovliekla na vyhliadkovú terasu letiska vo Schwechate a to čo som videl ma dostalo. Pochopil som, aké je to vzrušujúce divadlo. Neuveriteľne presne zorganizované hemženie lietajúcich a iných obslužných strojov, pohyb ľudí na rôznych bizarných približovadlách ako schodištia, plošiny, cisterny, žeriavy, ťahače na ploche letiska v absolútnej harmónii ma očarilo. A hlavne pocit túžby po ďalekých neznámych krajinách s každým odlietajúcim strojom. Všetci sa pohybujú po presne vykreslených cestách, dávajú si prednosť a miznú vo svojom poslaní. Mal som pocit, ako by to boli hračky ktoré sa pohybujú samy od seba. Akési samostatné „Človeče nezlob se“ alebo „Monopoly“ od ktorých sa nedajú odtrhnúť oči. Dobre zorganizovaný tolerantný inteligentný svet.
Oáza poriadku.
Už dávnejšie som čítal, že pri veľkých letiskách existujú miesta, kde sa stretávajú fanúšikovia lietania a sledujú ako pristávajú a štartujú lietadlá. Predstavoval som si to ako niekde v poli sedia starší páni a pozerajú na oblohu